Sebestačnosť je realitou dnešnej doby
Samostatnosť a schopnosť postarať sa o seba bez pomoci tretej osoby. To je sen mnohých obyvateľov. Niektorým sa úspešne darí. Ako to robia? A ako začať? Sebestačnosť je schopnosť nebiť závislý na druhých. Napríklad vo vzťahu predávajúci a kupujúci. Moderný človek žijúci v konzumnej spoločnosti je doslova odkázaný na to, čo obchodné reťazce alebo butiky ponúkajú. Je pritom jedno, či tú konkrétnu vec zákazník naozaj potrebuje. Poznáte to, keď vám práve počas nákupu padne do oka také pekné tričko, aj keď je koniec sezóny, a obliecť si ho budete môcť asi až o rok….
Aj tak si počká v skrini a už sa vezie v našom košíku k pokladni. Je to vec, ktorú nepotrebujeme ale kupujeme ju. Je jedno, že o rok sa do toho trička nemusíme vojsť. Konzumné zmýšľanie nás zväzuje čiastočne aj množstvom, ktoré máme na výber. Je toho toľko, že vždy budeme mať málo. Zaujímavá psychológia. Vďaka nej utrácame oveľa viac, než by sme museli. A to je chyba. Rodinný rozpočet potom zaťažujeme doslova ,,hlúposťami,, . Je čas na zmenu. Ako je možné, že iba pred pár rokmi sme sa cítili tak dobre aj s pár druhmi jogurtov a lokálnou ponukou mäsa a odevov alebo obuvi?
Bolo to ako krivka v podobe vlny. Najprv prišiel boom v podobe – všetko čo len chcem nájdem bez námahy v obchode a je to super, lacné a vždy po ruke! Ošiaľ z pocitu, že bez námahy sa dostanem takmer k čomukoľvek. Potom prišiel klesajúci charakter. A to v podobe: Prečo je to také nekvalitné? Bez chuti, zlá konzistencia, konzervačné látky, škodlivé na zdravie, nie je to bio….. A mnohé ďalšie otázky, ktoré prišli po prebudení sa z ošiaľu rýchlych a lacných komodít a tovarov. Najprv prišli lacné tovary, ceny boli nízke. Dnes máme bohužiaľ na trhu veľa tovarov, ktoré nemajú dobrú kvalitu a ich cena je zároveň dosť vysoká. Pod tlakom finančných možností sme ale nútený nakupovať často aj nekvalitné potraviny. Viacerí z nás si povedali dosť! Záhrady sa z okrasných záhonov postupne stávajú opäť miestom výsevu zeleniny a ovocia. Zemiakov a koreňovej zeleniny vhodnej na varenie omáčok a polievok. Na dvoroch sa chovajú sliepky. Je to začiatok prechodu od konzumu k uvedomeniu si hodnoty veci? A hlavne jej kvality?